Veerle Doksany Svaty Kopecek Vrbove Bonlieu - France Aulendorf - Germany Mariengaard - Netherlands Trnava - Czeh-Moravian and Slovakian Provinces Zsambek - Hungary OOsterhout - Netherlands Imbrabowice - Polland Zwierzyniecz Cracow - Polland Toro - Spain Villoria de Orbigo - Spain Tehachapi - USA Sankt Gallen - Switzerland

| ENGLISH | DEUTSCH| ESPAÑOL | SLOVENSKI | MAGYAR

RODINA PREMONŠTRÁTSKYCH SESTIER

HISTÓRIA PREMONŠTRÁTSKYCH SESTIER

Krátko potom, čo sa Norbert usadil so svojimi 40 spolubratmi v Prémontré, pokračoval ďalej s ustanovením rádu premonštrátskych sestier, s pomocou Rikvéry z Clastres.

Podl'a Norberta, komunita v Prémontré mala "napodobňovat' komunitu v Jeruzaleme: kde sa okolo apoštolov zhromaždilo množstvo veriacich ". (1) Teda okrem kanonikov, nachádzame mužov a ženy, rozhodnutých "konvertovať", čo v 12. storočí znamenalo prijat' zasvätený život. Z tohto dôvodu Prémontré d'alej rástlo po r.1121 v podobe podvojného opátstva s komunitou kanonikov a s ich laickými bratmi a s komunitou sestier. Norbert mal rád túto štruktúru, pretože predstavovala množstvo veriacich okolo apoštolov v Jeruzaleme. " (1) Počet sestier a laických bratov bol v tom čase asi 80. V tomto ráde plnom vynikajúcich mužov a žien, ako Rikvéra z Clastres alebo Adele z Montmorency, nehovoriac o Agnes, ktorá bola grófkou v Braine a ktorá zaloľila niekoľko kláštorov, spoločenstvu nechýbal ani rast ani schopnosti. Ale tieto ženy sa necítili zaradené na úroveň laických bratov. Muži a ženy ako učeníci Norberta boli tak oddaní Eucharistii a kňazstvu, že nasledujúc apoštolské hnutie, zverovali sa kňazom v ich úsilí o dokonalosť, rovnako, ako sa prví kresťania zverovali apoštolom. "Norbertovi a týmto ženám veľmi nezáležalo na tom, že neboli hlavami alebo ramenami Cirkvi, ale stačilo, že svojou láskou, rozjímaním a modlitbami boli jej srdcom." (1) Mníšky, "piae mulieres", žili samostatne, ale stále v blízkosti kláštorov regulárnych kanonikov. Okrem modlitby bolo ich najdôležitejšou úlohou starať sa o chudobných a pútnikov a spolubratov. Mníšky viedla priorka. Magister exteriorum rozhodoval o podrobnostiach komunitného života sestier. Po smrti Norberta, od r. 1137, ovplyvnení prísnym trendom, ktorý inklinoval k oddeleniu sestier od otcov premonštrátov bratia začali rozpúšťať podvojné kláštory. "Hugo Fosses, opát Prémontré si myslel, že generálna kapitula by mala prijať zásadu, že podvojné kláštory by mali byť rozdelené, čo je to, čo sa Norbert už pokúsil urobiť v Kappenbergu a Ilbenstadte. Od tejto chvíle sa premonštrátske mníšky ocitli v novej situácii. Konkrétne sa stali zodpovedné za spev ofícia samy. Potreby rehoľnej komunity žien ich viedli k prijatiu vnútornej štruktúry podobnej mužským komunitám. Vzdelané sestry sa stali „sorores cantantes“, zatiaľ čo nevzdelané sa stali „sorores conversea“. (1) Okolo roku 1240 každoročná kapitula opátov opätovne prerokúvala problém sestier a vytvorili pre ne nové Konštitúcie. Podľa nich, kláštor nemohol prijať viac ako 20 sestier a ich predstavená podliehala pokynom opáta. Ďalšie dohliadanie bolo uskutočnené prostredníctvom cirkátora, vymenovaného generálnou kapitulou. On prijímal mladé dievčatá do rádu, a ony skladali sľuby do jeho rúk. Premonštrátske sestry v 13. storočí viedli vo svojich kláštoroch kontemplatívny život, ale konali i službu lásky: starali sa o chudobných, chorých a prijímali hostí. Bol dom (Somlóvásárhely v Maďarsku), ktorý bol uznaný pečaťou a sestry tu boli činné v čase tureckej invázie. Habit, ktorý nosili sestry, bol podobný ako u regulárnych kanonikov, a tak dostali pomenovanie kanonisky.

Rozhodnutie generálnej kapituly oddeliť ženské spoločenstvá od mužských opátstiev malo rôzne dôsledky v rôznych regiónoch. "V krajinách, kde boli vyhlásenia kapituly dôsledne uplatňované, sestry sa usadili na farmách alebo na vidieku " (1) Existuje veža príkladov, že sestry bývali v samostatnej budove v určitej vzdialenosti, ale v rovnakej zemepisnej oblasti ako premonštrátski kňazi. Zostali nezávislé od bratov. Na niektorých miestach spoločenstvo sestier obsadilo kláštor a kňazi sa presťahovali do iného opátstva. Niektoré spoločenstvá, ktoré museli opustiť svoje kláštory sa pripojili k cisterciáckym mníškam. Cirkárie v Brabante, Flámsku a Sasku vzali veľmi vážne rozdelenie podvojných kláštorov, a tak sa sestry vysťahovali do strednej a východnej Európy. Teda hoci norbertínske mníšky zmizli z Francúzska, Belgicka, Burgundska a Švajčiarska, počet kláštorov rástol vo Vestfálsku, Čechách, na Morave, v Poľsku a Maďarsku. Čiastočne to bolo i preto, že šľachta a bohatí ľudia chceli pre svoje dcéry dobré vzdelanie. (2) Píšuc o tomto období Ardura hovorí: "Vo Francúzsku zostalo jediné miesto a to Sv. Margita v La Rochelle, kým mesto nebolo napadnuté kalvínmi. V Španielsku Sv. Sofia v Toro a Villora v Órbigo sa odtrhli od Rádu, no neskôr sa pripojili, čo ich zachránilo. V Maďarsku ženské kláštory prosperovali, kým neboli totálne zničené Turkami v roku 1590. V Poľsku všetky ženské spoločenstvá trvali do prvého rozdelenia Poľska v roku 1772. Vestfálsko, a do určitej miery Čechy, boli skutočne krajinou norbertínskych kanonisiek, prijímaných z veľkej časti z radov šľachty. Nikde inde neboli tak početné: bolo tam tridsaťtri (33) ženských kláštorov oproti 15 opátstvam. V Nemecku boli podvojné kláštory zachované až do r. 1803 v Oberzell, Spieskappel, Ilbenstadt a Adelberg. (3) Tieto ženské komunity mali svoje vlastné majetky, oddelené od kanonikov. Dve premonštrátske mníšky dosiahli slávu oltára. Blahoslavená Gertrúda z Hesse, ktorá bola ako veľmi mladé dievča obetovaná svojou matkou sv. Alžbetou Uhorskou kláštoru v Altenberg, a blahoslavená Bronislava z kláštora v Krakove, sesternica sv. Hyacinta. Procesy blahorečenia Emilie Podoskej (Zwierzyniec) a s. Rose (Bonlieau) sa už začali.

PREMONŠTRÁTSKE SESTRY DNES:

Krátke zhrnutie histórie spoločenstiev premonštrátskych sestier v dnešnom svete (grafické zobrazenie na str. 13 ukazuje pôvod a kontinuitu 14 rôznych spoločenstiev, pokiaľ je známe). Spoločenstvá sestier sa líšia v štatúte:

1) Pod jurisdikciou Rádu sú 3 domy: Oosterhout (Nl), Veerle (b) a Doksany (CZ) od r.2007.

2) Pod jurisdikciou miestnych ordinárov: tu sú ďalšie 2 typy domov:

a) nezávislé kanónie: Bonlieu (F), Imbramovice (Pl), Zwierzyniec (Pl), Toro (ES), a Villoria de Órbigo,

b) spoločenstvá pričlenené k Rádu st. Gallen-Berg Zion (Ch), sestry premonštrátky Zsámbék (HU), sestry v Rot an der Rot (d), Mariengaard (Nl), Tehachapy (USA)

3) Nezávislá kongregácia pápežského práva: Kongregácia sestier premonštrátok zo Svatého Kopečka: Česko-Moravská (CZ) a Slovenská (SK) provincia.

Spoločenstvo premonštrátok v Saint-Catharinadal - Oosterhout (Holandsko), môže rozprávať o histórii viac ako sedem storočí. Zaznamenaná história začína v roku 1271. Od začiatku sa Saint-Catharinadal tešil z ochrany pánov z Breda. V roku 1847 sa naskytla možnosť pre sestry z Oosterhout založiť novú komunitu v belgickom Neerpelt. Sestry z tohto spoločenstva sa v roku 1955 presťahovali do Veerle (Belgicko). To sa stalo nezávislé na Oosterhout v roku 1920.

Spoločenstvo premonštrátskych kanonisiek v Sv. Sofia Toro (Zamora-Španielsko) a z Villoria de Órbigo (Leon) tvoria jedinečnú dvojicu. Najskôr boli situované v podvojnom kláštore pátrov premonštrátov v San Miguel de Grox a v súlade s vtedajším zvykom rádu sa delili s nimi o ich kostol. Keď boli rozpustené podvojné kláštory, zostávajúcich 5 sestier podvojného kláštora sa presťahovalo do domu Sv. Sofia 12. júna 1304. v roku 1243, Rodrigo Fernandez Valduerna (gróf z Astorga) daroval svoj palác, ktorý bol v obci Villoria de Órbigo premonštrátom. Pátri premonštráti tu žili do roku 1511, kedy odišli a prišlo sem sedem sestier z kláštora Sv. Sofia. Premonštrátske sestry tu žijú už od tej doby. V Nemecku bolo v stredoveku viac ako 35 domov sestier, ale žiadny z nich neprežil. Avšak v roku 1947 konvent sv. Norberta vo Windbergu chcel obnoviť historické opátstvo sv. Norberta v Rot an der Rot. Preto tu premonštráti založili novú komunitu.

V 12. storočí bolo vo Francúzsku veľa komunít premonštrátskych sestier, ale v14. storočí nájdeme už iba dve z nich, a aj ony pomaly vymreli. Komunita norbertínskych sestier v Bonlieau bola založená v roku 1871. Vo Švajčiarsku boli komunity sestier už v roku 1126. V prvej polovici 13. storočia tu bolo 15 kláštorov, ale neprežili 14. storočie, obdobie reformácie. Kláštor Berg Sion v Sankt Gallen bol založený v roku 1766 s cieľom ustavičnej poklony.

Jedno z najstarších založení kláštorov sestier je v Doksanoch (Čechy, neďaleko Prahy). Tento kláštor bol založený v roku 1144 kňažnou Gertrúdou ako sestry Strahovského kláštora v Prahe. Kláštor sa rozvíjal tak rýchlo, že mohli začať ďalšie založenia - kláštor v Krakove- Zwierzyniec (Poľsko), v roku 1162. Rehoľný život v Doksanoch pokračoval bez prerušenia až do r. 1782, kedy bol kláštor zrušený nariadením cisára Jozefa II. O niekoľko storočí neskôr, v roku 1998, bol znovu obnovený z Krakova-Zwierzyniec. Podľa jednej teórie bol kláštor v Zwierzynci (Poľsko) založený v roku 1148 Agnieszkou, sestrou kňažnej Gertrúdy, ktorá založila kláštor v Doksanoch. Kláštor sestier v Imbramowiciach bol založený krakovským biskupom Iwonom Odrowaz, s pomocou sestier norbertínok z Krakova v roku 1226. Leží na rieke Dlubnia, 40 km severozápadne od Krakova. Rád premonštrátskych sestier v Maďarsku bol znovu obnovený v r. 1927, po 300 rokoch. Bolo to v Külsővat a bol založený sestrami zo Zwierzynca a maďarským premonštrátom, Dr. Sebastianom Ráday. Prvou predstavenou tejto mladej komunity bola bývalá predstavená v Imbramoviciach, sr. Wisniecka Anzelma. Po páde socialistického režimu bol materský dom umiestnený v Zsámbék.

Kongregácia sestier premonštrátok v Čechách a na Slovensku bola založená v roku 1902 na Svatom Kopečku u Olomouca, strahovským premonštrátom P. Frejkom za pomoci Sr. Michaely Andrusikiewicz zo Zwierzynca. Dnes má Kongregácia dve provincie, českomoravskú a slovenskú. Sídlo predstavenej Kongregácie je v Trnave (Slovenská republika), materský dom Slovenskej provincie je vo Vrbovom. Materinec českých sestier je na Svatom Kopečku - Olomouc (Česko).
Spoločenstvo premonštrátok v Mariengaard (Holandsko) bolo založené 6. júna 1992, ako spoločenstvo žien, ktoré chcú žiť zasvätený život, deliac sa o modlitbu, život a hmotné dobrá.

Spoločenstvo premonštrátok sv. Jozefa v Tehachapy je prvým základom budúcich norbertínskych kanonisiek v Spojených štátoch. Boli založené a sú pripojené k opátstvu Sv. Michala, v Orange v Kalifornii, v roku 1997. V roku 2001 bol kláštor nazvaný "Betlehemský priorát sv. Jozefa".
V súčasnej dobe máme celkovo 326 sestier premonštrátok, žijúcich v 14 rôznych komunitách na dvoch kontinentoch, v Európe a USA.

Na začiatok