Veerle Doksany Svaty Kopecek Vrbove Bonlieu - France Aulendorf - Germany Mariengaard - Netherlands Trnava - Czeh-Moravian and Slovakian Provinces Zsambek - Hungary OOsterhout - Netherlands Imbrabowice - Polland Zwierzyniecz Cracow - Polland Toro - Spain Villoria de Orbigo - Spain Tehachapi - USA Sankt Gallen - Switzerland

| ENGLISH | DEUTSCH| ESPAÑOL | SLOVENSKI | MAGYAR

POĽSKO - ZWIERZYNIECZ KRAKOV

Sestry premonštrátky sú najstarším ženským rehoľným rádom v Poľsku. Boli prítomné v Koscielna Wies v severnom Poľsku už od roku 1126. Na juh Poľska prišli premonštrátky z Doksan, odtiaľ názov doksanské sestry. Niektorí hovoria, že norbertínsky kláštor v Zwierzynieci bola založený pri vtedajšom kostole najsvätejšieho Spasiteľa (ktorý bol postavený v 12. storočí okolo roku 1148 asi Agnieszkou, ma nželkou poľského kniežaťa Wladyslawa II. Wygnanieca. Agnieszkina sestra, Gertruda (manželka Wladyslawa II. Českého) založila premonštrátsky kláštor v Doksanoch, v blízkosti Prahy v roku 1144. Iným možným zakladateľom kláštora v Zwierzynieci na brehu rieky Visly je Jaksa Gryfita v roku 1162. Premonštrátske sestry žijú na tomto mieste až do súčasnosti. Pred rozdelením Poľska boli 4 premonštrátske kláštory (vo Wroclawi, Hebdow, Witów a Nowy Sacz) a 11 ženských kláštorov: Strzelno, Zwierzyniec, Plock, Busko, Czarnowąs, Żukowo, Imbramowice, Krzyżanowice, Leczyca, Boleslawice a premonštrátsky kostol a kláštor Wiślna St v Krakove, ktorý bol založený v roku 1643 predstavenou zwierzynieckych sestier Dorotou Kacka. História kláštora je úzko spätá s históriou Poľska a Krakova: s tatárskymi nájazdmi 1241, 1259 a 1287, švédskou inváziou (1655 - 1657 a 1702 - 1709), s povodňami a epidémiami, s rakúskymi, ruskými a pruskými oddielmi a dvoma svetovými vojnami (1914 a1939). Premonštrátske sestryprežili, obnovujúc kláštor a kláštorný život. Tiež hrali dôležitú vzdelávaciu úlohu, keďže viedli kláštornú školu pred zavedenímštátneho vzdelávania. Mnohé generácie premonštrátskych sestier boli svedkami viery a Božej lásky. Za zvláštnu zmienku stoja blahoslavená Bronislawa († 1259), Judyta Krakowianka († 1255) , Fabislaw 13. storočie, Malgorzata 13. storočie, Weronika († 1469), novicka Zofia Lubomirski († 1637), Dorota Kacka († 1643), Anna Mlodziejowska a Anna Myszkowska, ktoré zomreli v rukách Kozákov. Tiež Božia služobníčka Emilia Podoska († 1889), ktorá obetovala svoj život pre znovuzrodenie rádu. Blahoslavená Bronislawa je najobľúbenejšia svätica v Krakove a v Poľsku. Je patrónkou detí, mládeže a trpiacich. Pôvodný kláštor v Doksanoch bol rozpustený cisárom Jozefom II. v roku 1782. V roku 1902 sestra Michalina Andrusikiewicz spolupracovala s otcom Vojtechom Frejkom zo Strahova pri založení Kongregácie sestier premonštrátok na Svatom Kopečku u Olomouca. V roku 1905, cár Mikuláš I. vydal dekrét oznamujúci tolerovanie katolíckej Cirkvi. Premonštrátske sestry v Imbramowicach (založené v roku 1226) znovu otvorili noviciát, ktorý bol predtým uzavretý. Kláštor Zwierzyniec im hneď poslal pomoc vo forme 5 sestier. Sestra anzelmaWiśnicka tam bola predstavenou tri roky. Otec Sebastian Ráday, premonštrátsky kanonik z Jasova, a vyššie spomenutá sestra Anzelma Wiśnicka, založili nové premonštrátske spoločenstvo v Kulsovat v Maďarsku v roku 1927. Nasledujúce obdobie po druhej svetovej vojne prinieslo do východnej Európy ťažké časy komunizmu. Krakovské premonštrátky naďalej žili v kláštore. Delili sa o svoj domov, prenechajúc časť prízemia ako učebne pre výučbu náboženstva pre deti a študentov. 2. februára 1998 otec opát Michael Pojezdný a jeho bratia zo Strahova inšpirovali oživenie kontemplatívnej premonstrátskej vetvy v Doksanoch. Medzi prvými boli dve premonštrátskemníšky z Krakova (s.Teresa a s. Alberta) a dve premonštrátske sestry Českej kongregácie (s. Františka a s. Pavla). V ďaka Božej prozreteľnosti a pod záštitou blahoslavenej Bronislawy, dom, kláštor a komunita existuje už od 12. storočia. Usilujú sa žiť pod vplyvomcharizmy sv. Norberta. Veria, že dobrý Pán pošle ich rádu nové výzvy.

Práce vykonávané sestrami - V čase komunizmu sestry pracovali v domácom priemysle, vyrábali svetre, vyšívali, robili bábky pre detské divadlá. Niektoré zo sestiermajú z tohto obdobia dôchodky. Kláštorný kostol slúži farnosti Najsvätejšieho spasiteľa. Vedľa kláštora a farského kostola sú štyri kaplnky. Sestry slúžia Cirkvi modlitbou a prácou, pri ktorej sa starajú o poriadok a čistotu liturgických rúch a oltárnych plachiet a kvetinovú výzdobu oltára.

Jedna zo sestier varí pre miestneho farára a biskupa. Sestry tiež slúžia farnosti Najsvätejšieho Srdca Pána Ježiša Krista v Krakove-Lubocza, kde nie je kostol. Takmer celé prízemie ich domu slúži ako kaplnka pre duchovné potreby Lubocza.

Sestry slúžia chudobným, ktorí prichádzajú k bráne kláštora službami, za ktoré sa neplatí. Tiež vykonávajú všetky potrebné práce v kláštore a záhrade. Slúžia všetkým pútnikom, ktorí navštívia ich kostol, svätyňu blahoslavenej Bronislawy. Umožňujú prístup študentom a akademickým pracovníkom pozrieť si starý a bohatý archív.

Hostia v kláštore - prijímajú hostí z nášho rádu, ich rodín i ďalších. Poslanie - osobitnýmposlanímsestier jemodlitba. Dostávajú veľa telefonátov a listov, žiadostí o modlitbu a príhovor blahoslavenej Bronislawy a Božej služobníčky Emilie Podoskej vo svojich modlitbách k Bohu. Prosia, ďakujú a dúfajú, že blahoslavená Bronislawa bude svätorečená.


Komunita na chodbe konventu

Sestra skladajúca prvé sľuby

Na začiatok