Veerle Doksany Svaty Kopecek Vrbove Bonlieu - France Aulendorf - Germany Mariengaard - Netherlands Trnava - Czeh-Moravian and Slovakian Provinces Zsambek - Hungary OOsterhout - Netherlands Imbrabowice - Polland Zwierzyniecz Cracow - Polland Toro - Spain Villoria de Orbigo - Spain Tehachapi - USA Sankt Gallen - Switzerland
Premonstratensians - Norbertine Sisters | ENGLISH | DEUTSCH| ESPAÑOL | SLOVENSKI | MAGYAR

POĽSKO - IMBRAMOWICE

STRUČNÁ HISTÓRIA KLÁŠTORA
Kláštor sestier premonštrátok v Imbramowiciach bol založený v roku 1226 Iwonom Odrowążom, biskupom v Krakove, na pôde jeho strýka, Imbram. Leží pri rieke Dlubnia, 40 kilometrov severozápadne od Krakova. Založenie a organizácia kláštora boli schválené v roku 1229 pápežskou bulou Gregora IX., s pomocou premonštrátskych sestier v Zwierzynieci. Podľa kroniky opátaWitowského, kláštor bol zničený pri invázii Tatárov v roku 1260 a trvalo dlho než sa znovu vybudoval. Od 16. storočia sa kanonisky zapojili do apoštolskej práce v oblasti vzdelávania a školstva. Táto práca pokračovala v priebehu storočí s občasnými prerušeniami počas dobyvačných vojen a počas období cudzej okupácie. V roku 1710 bol kláštor s gotickým kostolom zničený požiarom. Bol prestavaný za abatyše Groth a na mieste pôvodnej stavby vyrástol komplex kláštornej architektúry, ktorá zahŕňala kostol s umelecky bohatýminteriéromv štýle neskorého baroka. V roku 1819, v dôsledku prenasledujúcej politiky zahraničnej okupácie boli mnohé premonštrátske domy zničené. Komunita v Imbramowicach bola odsúdená na zánik, pretože nebolo dovolené prijímať nové kandidátky. Ale rehoľné sestry z iných komunít, ktoré boli zlikvidované ruskou vládou, boli poslané do kláštora v Imbramowicach. Premonštrátsky dom bol olúpený o hmotné majetky, jeho knižnica bola vyplienená a jej veľmi vzácne a drahé diela boli stratené. Až v roku 1835 cár Mikuláš I. dovolil prijímanie dorastu. Po druhej svetovej vojne norbertínske sestry v Imbramowicach, verné tradícii, obnovili prácu prerušenú nepriateľskou okupáciou a pokračovali vo svojej didakticko-vzdelávacej a výchovnej činnosti pre dievčatá, zároveň zostávajúce verné svojmu kontemplatívnemu životnému štýlu. Keď videli naliehavú potrebu vidieckej komunity, kláštor založil školu. Avšak v roku 1949 bola zatvorená komunistickou vládou a budovy a pozemky boli zabavené. Zbavené takmer všetkých podporných prostriedkov sa sestry opäť ocitli vo veľmi zložitej situácii. To trvalo do roku 1992. Teraz komplex starobylých budov kláštora pomaly získava späť svoju bývalú krásu. Zvlášť cenným darom Božej prozreteľnosti v priebehu posledných desaťročí je dynamický rast kultu trpiaceho Krista.


Za mrežou

OPIS SPÔSOBU ŽIVOTA V KOMUNITE
Ako kanonisky premonštrátskeho Rádu, sú povolané žiť v prísnej pápežskej klauzúre pri zachovaní Norbertínskej spirituality a tradície, odovzdávaných im po celé generácie. Každá sestra, vstupujúca do kláštora, sľubuje žiť trvalo skrytým životom v spoločenstve so sestrami v tomto kláštore podľa Reguly svätého Augustína. Sestry tvoria komunitu predovšetkým snahou o jednotu srdca a duše smerujúcej k Bohu. Cieľom a podstatou ich kontemplatívneho povolania je "zostať v srdci misijnej Cirkvi prostredníctvom stálej modlitby, sebazapieraním a vzdávaním obety a chvály". Štyrikrát denne sestry sa stretávajú na spoločných modlitbách, je to spolu šesť hodín. To zahŕňa obetu svätej omše, Lectio Divina, meditácia, ruženec, novéna k Trpiacemu Kristovi, korunka Božieho milosrdenstva a pobožnosť k svätému Jozefovi. Okrem toho, sestry individuálne každý deň adorujú aspoň pol hodiny pred Najsvätejšou Sviatosťou a robia si Lectio divina. Okrem týchto denných modlitieb existujú osobitné pobožnosti spojené s určitými sviatkami a obdobiami roka. Ako strážkyne národnej svätyne Utrpenia Krista cítia sa zvlášť volané svojím životom nekonečne chváliť Pána Ježiša v tajomstve jeho spásonosného utrpenia a vyprosovať Jeho bezhraničné milosrdenstvo pre celý svet. Ako spoločenstvo Norbertánskych mníšok dodržiavajú zásady prísnej pápežskej klauzúry, venujú sa zvláštnym spôsobomrozvíjaniu kultu utrpenia Pána. Vr. 2003 kláštorný kostol bol biskupom oficiálne vyhlásený za národnú svätyňu utrpenia Pána. Od tej doby mesiace august - november sa stali časomzvláštnych milostí, počas ktorého sa modlia a zdieľajú svoju vieru s pútnikmi a návštevníkmi tejto svätyne. Tešia sa, keď pri zázračnom obraze Ježiša s kopijou prebodnutým bokom, je stále rastúci počet pútnikov a ľudí prichádzajúcich modliť sa a rozjímať o Najsvätejšom Srdci. Stále rastie počet ľudí, ktorí hľadajú útechu a silu v ich utrpení, a ktorí sú v kontakte so sestrami. Majú veľkú radosť, keď trpiaceho Krista, ktorého adorujú vo svätyni v milostivom obraze, počuje ich modlitby a ukazuje ľuďom svoje milosrdenstvo konkrétnym spôsobom.

S pomocou Rádu a dobrodincov, mohli ukončiť rekonštrukciu. Takže terazmôžu poskytnúť ubytovanie pre cca 50 pútnikov naraz.
Formácia: Plná účasť na živote spoločnosti začína slávnostnými sľubmi, ktoré predchádzajú tri fázy rehoľnej formácie: 6 - 9 mesiacov postulát, 2 roky noviciátu a 3 roky juniorátu.

V súčasnej dobe je v kláštore 15 sestier. Jedenásť sestier so slávnymi sľubami, jedna juniorka, dve novicky, a jedna postulantka.

Denné aktivity sestier: Okrempráce spojenej s vedením kostola a kláštora, sestry prijímajú pútnikov, šíria kult utrpenia Krista a venujú sa poľnohospodárskymprácam. Tiež sa zaoberajú šitím, vyšívaním a umeleckou tvorbou.


Sestry v jedálni

Dom pre pútnikov u sestier

Na začiatok