Priorát norbertínok - Saint Catharinadal
Norbertínske spoločenstvo v Saint-Catarinadal môže uvažova o histórii viac ako sedemstoročí. Zaznamenaná história začína v roku 1271, kedy generálna kapitula získala novú skupinu sestier do premonštrátskeho rádu dňa 9. októbra. Niekožko rokov predtým, Servatius z Liederkerke, knieža z Breda, zhromaždil na svojom pozemku vo Vroenhout skupinu žien, ktoré chceli vies zbožný život. Príbeh hovorí, že to bolo jeho sedem dcér a najstaršia sa volala Katarína. Táto komunita nesie jejmeno. Od začiatku sa Saint-Catharinadal tešil z ochrany pánov z Breda a sestry boli zabezpečené vďaka mnohým darom. Pokračovanie Saint-Catharinadal bolo vážne ohrozené na konci 16. storočia v dôsledku reformácie a konfliktu medzi španielskymi a štátnymi vojskami. A tak sa stalo, že v roku 1625 zostala už len jedna posledná sestra, ktorá stála pevne, odhodlane rozhodnutá odovzda pochodeň. V roku 1647 už princ Frederik Hendrik nebol schopný zaruči bezpečnos norbertínskeho prepošstva v Brede, pretože mesto bolo v rukách štátu od roku1637. Sestry sa presa hovalido Oosterhout, kde v tej dobe prepošt Balthasar Cruyt kúpil malý hrad De Blauwe Camer, za ktorým boli vybudované tri krídla ako priorát. Monumentálne stavby a hlavne kostol, ktorý sestry opustili v roku 1647 boli v poslednej dobe krásne obnovené a teraz tvoria klenot mesta Breda. Počas 16. a 17. storočia sestry viedli internátnu školu, aby si získali finančné zabezpečenie. V čase Napoleona otvorili malú školu pre chudobných v Oosterhout, aby si zaistili pokračovanie v týchto meniacich sa okolnostiach. Najskôr nemali kostol, ale na začiatku 18. storočia dostali do užívania malý kostolík. No okolo roku 1900 bolo potrebné postavi väčší kostol. V roku 1841 boli Saint-Catharinadal poskytnuté plné práva na život v prioráte. V roku 1847 sa naskytlamožnos pre sestry z Oosterhout otvorinovú komunitu v belgickom Neerpelt. Sestry z tejto skupiny sa neskôr presunuli do Veerle. Ďalšie založenie sa začalo v roku 1931, keď 10 sestier z Oosterhout odišlo do Petropolisu v Brazílii. Bohužiaž táto skupina sa nedokázala udrža a štyri sestry sa vrátil spä do Saint-Catharinadal v sedemdesiatych rokoch. Okolo roku 1930 bolo postavené štvrté krídlo a dokončila sa kvadratúra. V roku 1964 sa ukázalo, že stav neogotického kostola z roku 1900 sa tak vážne zhoršil, že jedinou alternatívou bolo zbúranie a nová stavba.

Činnos sestier: V pädesiatych rokoch sestry spustili prevádzkovanie malej kníhviazačskej dielne, kde umelecké talenty niekožkých sestier vytvorili pred 50 rokmi základy Art Studia. Profesionálna úroveň práce je vďaka osobnému tréningu niekožkých sestier v Bavorskej štátnej knižnici v Mníchove, kde sa kvalifikovali v technike reštaurátorstva kníh. V súčasnej dobe sa Art Studio teší dobrému menu dokonca i za hranicami Holandska a Európy. Navyše sestry profitujú z práce, pri ktorej môžu rozvíja svoju kreativitu a súčasne talenty a zároveň zabezpeči, aby sa cenné umelecké predmety zachovali i pre budúcnos. V súvislosti s druhým vatikánskym koncilom, Saint-Catharinadal intenzívne sledoval zmeny dané v Premonštrátskom ráde. Boli odstránené mreže, sestry sa mohli zúčastňova externých stretnutí. Regula svätého Augustína, s dvojakou otvorenosou voči Bohu i spoločnosti, sa stáročia čítala v jedálni ako usmernenia pre život.

Sestry, po stáročia považované za klauzúrne sestry, začali by tým, čím v hĺbke sú: Kanoniskami Premonštrátskeho Rádu.
Spoločenstvo sa snaží by: Domom svetla.

Ich spoločný život nachádza svoju inšpiráciu jednak v spoločnej modlitbe a tiež v osobnej modlitbe každej jednotlivej sestry. Stretávajú sa štyrikrát denne v kláštornom kostole na slávenie liturgie. Skupina sestier pre liturgiu pripravuje poriadok bohoslužieb a tlač vykonávajú vo vlastnej tlačiarni.

DOM POHOSTINNOSTI
Akoodpoveď na požia davky diakonskej služby prijímajú tisíce žudí ročne, väčšinou v organizovaných a ekumenických skupinách, na dennú alebo popoludňajšiu návštevu spolu s duchovným a kultúrnym obsahom.

Kláštor

DOM KULTÚRY
Archívne dokumenty z roku 1271, knižnica preslávená svojou zbierkou nádherných kníh z roku 1600 a neskôr, ako aj monumentálne budovy poskytujú prirodzené prostredie pre kultúru. Na požiadanie sú vykonávané v štúdiu tri remeslá, a síce, obnova a konzervovanie starožitných Biblií a ďalších hodnotných kníh, kaligrafické práce na pergamene, často s pozlacujúcou výzdobou a moderné kožené remeslá. Malá skupina asi 20 žudí začína tvori akýsi druh laického združenia okolo ich života. Zúčastňujú sa namodlitbách, keď je tomožné, poskytujú dobrovožnícke služby a svojim vlastným spôsobom predstavujú život apoštolov, "v" a "s" komunitou sestier. Už viac ako 730 rokov sú tu ženy, ktoré nasledovali svoje povolanie v príjemných časoch, ale i v časoch ažkostí a sklamaní, ako v každomžudskomživote. Boli to žudia, ktorí sa spolu spájali s bohom, spolu navzájoma smnohými okolo nich tak, že Saint-Catharinadal vždy bude spoločenstvom modlitby odovzdávajúcim posolstvo evanjelia.

Reštaurácia kódexov

Spev ofícia v chráme

Na začiatok