| ENGLISH | DEUTSCH| ESPAÑOL | SLOVENSKI | MAGYAR | 

REGULA SVÄTÉHO AUGUSTÍNA

Tento preklad Reguly je urobený z diela VERHEIJEN L.: La regle de Saint Augustin, Paris 1967. Je to posledné kritické vydanie Reguly. Ako úvod je ponechaná výzva: „Predovšetkým, drahé sestry....“, ktorá je 1. článkom Poriadku kláštora.

Predovšetkým, drahé sestry, milujte Boha a potom blížneho, lebo tieto prikázania sú nám dané ako najdôležitejšie.

I. SESTERSKÉ SPOJENIE V BOHU

1. Pretože žijete v rehol'nom spoločenstve, dávam vám tieto predpisy:
2. Zvlášt' dbajte o zachovávanie jednomysel'nosti, ved' preto ste utvorili jednu spoločnos. Majte v Bohu jednu dušu a jedno srdce!

O spoločnom majetku

3. Nevyjadrujte sa o ničom, že je to vaše vlastné, lebo všetko máte spoločné. Nech nerozdel'uje predstavená jedlo a odev rovnako všetkým, ale každej podl'a potreby, lebo nie ste všetky rovnaké. Ved' tak čítate v Skutkoch apoštolov, že „všetko mali spoločné,“ a „rozdel'ovalo sa každému podl'a toho, kto ako potreboval.“
4. Tie, ktoré mali niečo vo svete, od vstupu do kláštora nech to rady majú za spoločné.
5. A ktoré nemali nič vo svete, nech nehl'adajú to v kláštore, čo nedokázali ma ani vonku. No, pre ich nedokonalos nech sa im dáva, čo potrebujú, a to aj v tom prípade, ak si pre chudobu, v akej žili mimo kláštora, nedokázali obstarat' ani tie najnutnejšie veci. Nech sa nepovažujú za št'astné preto, že sa dostali k takému pokrmu a odevu, aký si mimo kláštora nevedeli obstarat'.

Pokora a sesterské spoločenstvo

6. Nech sa nevypínajú preto, že sa dostali do spoločnosti tých, ku ktorým sa neodvážili mimo kláštora ani priblížit', ale nech si pozdvihujú srdcia a neznižujú k pozemským márnostiam, aby sa kláštory nestali užitočnými pre bohaté a neužitočnými pre chudobné, ak by sa tam bohaté usilovali o pokoru a chudobným by sa dávala príležitost' k pýche.
7. Ale zase naopak tie, ktoré vo svete niečo znamenali, nech nepohŕdajú spolusestrami, ktoré prišli z chudoby do tejto svätej spoločnosti. Nech sa nehonosia postavením rodičov, ale spoločenstvom chudobných sestier. Nech sa nevypínajú, ak priniesli niečo spoločnosti zo svojho majetku; nech sa nepýšia svojím bohatstvom, viac preto, že sa podelili oň s kláštorom, ako keby ho používali vo svete. Ved' každá iná neprávos sa koná zlým skutkom, tým samým ako bol urobený; zatial' čo pýcha robí nástrahy aj dobrým skutkom, aby ich pokazila. A čo osoží rozda veci chudobným, aby sme sa my stali chudobnými, ked' tým sa stávajú úbohé duše pyšnejšími, len preto, že pohrdli bohatstvom.
8. Všetky žite teda jednomysel'ne a svorne; vzájomne ctite jedna v druhej Boha, ktorého chrámami ste sa stali.

II. MODLITBA

1. Modlitby si vykonávajte v určených hodinách dňa.
2. V oratóriu nech sa iné nerobí, iba to, na čo je určené; podl'a toho má aj meno; aby tie, čo majú práve vol'no a chceli by sa tam modlit', neboli vyrušované tou, ktorá by v oratóriu robila niečo iné.
3. Ked' sa modlíte k Bohu žalmami a hymnami, v srdci uvažujte o tom, čo vyslovujete ústami.
4. Spievajte to, čo je predpísané; čo nie je predpísané, nech sa nespieva.

III. SKROMNOS V ŽIVOTOSPRÁVE

1. Pokial' to neškodí zdraviu, ukázňujte si telo pôstmi a zdržanlivosou v jedlách a nápojoch. Ak by sa niektorá z vás nemohla postit', nech aspoň neje okrem termínu jedla, iba ak by bola nemocná.
2. Ak sa vám počas celého stolovania číta, počúvajte bez vyrušovania a bez napätia. Nech pokrm prijímajú nielen ústa, ale aj sluchu nech chutí Božie slovo.
3. Ak sa berie ohl'ad na tie, ktoré prv žili pohodlnejšie, a preto dostanú nejakú úl'avu, nech sa tým neznepokojujú a nezdá sa to nespravodlivé tým, ktoré predchádzajúci spôsob života pripravil na väčšiu prísnost'. Nech ich nemajú za št'astnejšie, že dostávajú to, čo ony nedostávajú. Naopak, nech sú rady, že sa dokážu zrieka toho, na čo nemajú dost' sily tie druhé.
4. Ak tým, ktoré prišli do kláštora z pohodlnejšie žijúcich kruhov, dáva sa nejaký pokrm, odev, prikrývka, aké nedostávajú otužilejšie a preto št'astnejšie sestry, nech tieto uvážia, čoho všetkého sa zriekli ich spolusestry pri vstupe do kláštora a že si ešte nezískali tú otužilost' a jednoduchost', akú už majú ony, ktorá ich robí telesne odolnejšími. Všetky si nemôžu žiadat' to, čo vidia u menšiny a ktorým sa to neposkytlo z nejakej úcty, ale aby sa im vyšlo v ústrety v prispôsobovaní sa k nášmu životnému štýlu. Aby však neprišlo k osudnej prevrátenosti, že bohaté sa postupne stanú odolnými a chudobné pohodlnými!
5. Je to rozumná nutnost', že nemocné dostávajú menej, aby sa im nezhoršil stav. Po nemoci nech sa však zachádza s nimi tak, aby sa čím prv zotavili. Aj keby prišli z najchudobnejšej spoločenskej vrstvy, nech sa im dopraje po prekonaní nemoci všetko to, čo bohatým poskytol predchádzajúci spôsob života. Ked' sa im však sily obnovili, nech sa vrátia k predchádzajúcemu št'astnejšiemu spôsobu života, ktorý tým viac pristane Božím služobniciam, čím menej potrebujú. Nech nezdržuje uzdravené pohodlnost' tam, kam ich v nemoci zaviedla nutnost'. Nech sa pokladajú za bohatšie tie, čo budú vernejšie zachovávat' skromnost', nenáročnost'. Rozhodne je lepšie menej potrebovat' ako viac mat'.

IV. VÝZNAM CHOVANIA A SESTERSKÉHO NAPOMÍNANIA

O bdelosti, ktorá sa páči Bohu

1. Vᚠodev nech je nenápadný a nechcite sa páči oblekom, ale chovaním.
2. Keď vychádzate, iďte pospolu. Zostaňte spolu aj tam, kam ste prišli.
3. Nech nie je nič vo vašej chôdzi, v postoji, v pohyboch, na čom by sa mohol niekto pohorši; nech všetko na vás vyjadruje vaše zasvätenie.
4. I ked' vᚠpohl'ad padne na niektorého muža, neupierajte ho na neho. Ked' vychádzate, isteže vám nie je zakázané vidiet' muža, ale je vám zakázané túžit' po ňom, alebo si priat', aby on zatúžil po vás. Žiadostivost' ženy vzniká nielen dotykom, ale aj pohl'adom a túžbou. Ked' máte nečisté oči, nehovorte, že máte čistú dušu; nečisté oko prezrádza nečisté srdce. A ked' sa nečisté srdcia vzájomne, hoci len mlčky prejavia pohl'adom a majú zal'úbenie v telesnej žiadosti, stráca sa čistota mravov i ked' zostali telá nedotknuté.
5. Aj tá, čo upiera zrak na niektorého muža a teší sa, že on robí to isté, nech sa nedomnieva, že ostatní to nezbadajú; áno, vidia to aj tí, o ktorých ani netuší. A keby to aj zostalo skryté, nech nezabúda na Všetkovidiaceho, pred ktorým nič nemôže ukryt'. Je možné pokladat' ho za nevidiaceho, ked' tým trpezlivejšie hžadí, čím hlbšie vec prehliadne? "Zasvätená žena nech sa teda bojí znel'úbit' sa mu tým, že zatúži hriešne zal'úbit' sa mužovi." Aby nezatúžila po hriešnom pohžade muža, nech uváži, že Boh všetko vidí. Slová Písma: "Kto bezočivo upiera oko, je v ošklivosti pred Pánom." - vyzývajú k bázni pred Ním.
6. Ked' ste teda v kostole a kdekol'vek v prítomnosti mužov, strážte si vzájomne svoju čistotu. "Boh, ktorý prebýva vo vás," aj týmto spôsobom vás ochráni skrze vás samých.

Sesterské napomínanie

7. Ked' spozorujete na niektorej z vás toto nesprávne počínanie, o akom tu hovorím, hned' ju napomeňte, aby v tom nepokračovala, aby sa to zlikvidovalo hned' v začiatku.
8. Ak by ste to znovu zbadali u nej, či hned' po napomenutí alebo inokedy, tak upozornite na ňu ako na poranenú, ktorá potrebuje liečenie. Najprv však nech jedna upozorní druhú alebo aj tretiu, aby bola usvedčená dvoma alebo troma, a tak s primeranou prísnost'ou napravená. Ked' toto oznámite, nevyčítajte si, že jednáte proti láske. Viac by ste sa previnili, keby ste to zamlčali a nedali spolusestre možnost' nápravy; naopak, boli by ste spoluvinné na jej hriechu.
9. V každom prípade treba najprv upozornit' predstavenú a len potom iné sestry, ktoré majú byt' svedkami, keby obvinená zapierala svoju chybu. Keby sa však nechcela napravit' napriek všetkému varovaniu a pohŕdala by napomenutím medzi štyrmi očami, musí sa pristúpit' k verejnému napomenutiu. Keby svoje previnenie zapierala, nech svedčia proti nej aj iné v prítomnosti ostatných sestier. Po takom usvedčení nech prijme nápravný trest, nech je vylúčená z vašej spoločnosti, keby neodchádzala sama. Nerobí sa to z tvrdosti, ale z milosrdenstva, aby nenakazila svojou nemocou iné a mnohé neutrpeli.
10. To, čo som tu povedal o upieraní očí, platí aj o ostatných hriechoch, ked' ide o ich odhalenie, zamedzenie, oznámenie vyšetrovanie a potrestanie; všetko nech sa vždy uskutočňuje s láskou k l'ud'om a s nenávist'ou k neprávostiam.
11. Keby však niektorá z rehožníc natožko pokročila v zlom, že by prijala od nejakého muža dopisy alebo darčeky, odpustite jej a modlite sa za ňu, ked' sa prizná k tomu sama bez prinútenia. Ak by však bola pri takom čine pristihnutá a usvedčená, nech je prísne potrestaná predstavenou, kňazom alebo aj biskupom.

V. STAROSTLIVOS O SPOLOČNÉ VECI A O NEMOCNÝCH

1. Svoje šaty si ukladajte na spoločnom mieste; nech ich má na starosti jedna, dve alebo kožko treba, aby ich stačili udržova v čistote a v poriadku. Ako dostávate jedlo z jednej kuchyne, tak aj odev majte zo spoločnej šatne a nestarajte sa, nakožko je možné, aké šaty vám pridelia; či každá dostane práve tie, ktoré odovzdala alebo čo nosila iná, len keď sa žiadnej neodoprie, čo nutne potrebuje. Keby z tohto dôvodu vznikli u vás spory a reptanie, že niektorá dostala horšie šaty ako prv, že jej nevyhovujú tie, čo vyhovovali spolusestre, z toho jasne poznáte, kožko vám chýba na vnútornom svätom odeve srdca, keď sa škriepite pre odev tela. Ak sa však berie do úvahy vaša nedokonalos a znovu dostanete to, čo ste odovzdali, odkladajte to aspoň na jedno miesto a pod spoločný dozor.
2. Nech žiadna nerobí nič pre seba, napr. šaty, postežné prádlo, pás, prádlo, závoj, ale nech všetky vaše práce slúžia komunite; a to s väčšou starostlivosou ako keby ste to robili osobne pre seba. Keď čítate v stati o láske, že „nemyslí len na seba,“ treba tomu rozumie tak, že dáva prednos spoločnému pred vlastným a nie naopak vlastnému pred spoločným. Teda podža toho, či sa horlivejšie staráte o spoločné veci ako o svoje osobné, jasne poznávate, či pokračujete v láske. A tá musí ma prvé miesto pri všetkom, lebo jedine ona pretrváva všetko ostatné na tomto svete.
3. Z toho vyplýva aj to, že keď rodičia prinesú dcére alebo iným príbuzným nejaký dar, nikto ho nesmie prija tajne. Musí ho odovzda predstavenej a tá ho môže prideli tej sestre, ktorá by ho potrebovala; lebo každý dar je majetkom komunity.
4. Prádlo si perte samé, alebo podža rozhodnutia predstavenej dajte ho pra práčkam. Nech prehnaná túžba po čistom odeve nezapríčiní duševnú nečistotu.

Starostlivos o nemocné sestry

5. Pri starostlivosti o čistotu nemocných treba dodrža stanovenú dobu. Čo vyžaduje nemoc, nech sa vykoná hneď. Bez odvrávania nech na radu lekára tá, ktorej sa to týka, urobí, čo vyžaduje zdravie a to na rozkaz predstavenej i keď sa jej nechce. Ale keď po niečom túži sama, nech sa nevyhovie jej žiadosti, možno by to nebolo dobré. Pretože príjemné sa niekedy pokladá za užitočné, aj keď je škodlivé.
6. Keď služobnicu Božiu trápi skrytá telesná boles a priznáva sa k nej, nech sa jej bez pochybovania uverí; ale keď nie je isté, či jej žiadaný liečebný prostriedok pomôže, nech sa k nej zavolá lekár.
7. Do kúpežov alebo inde nesmú chodi menej ak dve spolu. Ktorá musí niekam ís, je povinná ís s tými, ktoré jej určí predstavená a nie s tými, ktoré si vyberie sama.
8. Starostlivos o nemocné, zotavujúce sa a choržavé, i bez horúčky, nech je zverená jednej z vás; tá nech žiada pre každú z kuchyne to, čo podža jej náhžadu potrebuje.

Starostlivos o spoločné veci, ktorá je službou

9. Tie, ktorým je zverená kuchyňa, šatňa a knižnica, nech ochotne poslúžia každej sestre.
10. Knihy sa požičiavajú každý deň, ale len v určenú hodinu; ktorá si príde požiča knihu okrem určenej hodiny, nedostane ju.
11. Keď však sestra potrebuje šaty alebo obuv, nech jej bez meškania žiadané veci vydá sestra, ktorá má na starosti šatňu.

VI. PROSBA O ODPUSTENIE A ODSTRAŇOVANIE SPOROV

1. Spory nech nie sú vôbec medzi vami alebo ich aspoň čo najrýchlejšie skončite, aby hnev nenarástol na nenávis a neurobil z triesky brvno a z duše vraha. Pretože slová „kto nenávidí svojho brata je vrah,“ netýkajú sa len mužov, lebo mužské pohlavie stvorené Bohom ako prvé, prijalo toto prikázanie aj pre ženy.
2. Každá, čo urazila inú sestru zlým slovom, ohováraním alebo dokonca jej vyčíta zlý čin, nech jej nezabudne da zadosučinenie čím skôr; a urazená tiež nech jej bez meškania odpustí. Keby sa vzájomne urazili, povinné sú vzájomne si odpusti a to už aj pre vaše modlitby, ktoré musíte tým zbožnejšie vykonáva, čím častejšie k takým urážkam dochádza. Ale rozhodne, že je lepšia tá sestra, ktorá, i keď je častejšie pokúšaná k hnevu, ponáhža sa s prosbou o odpustenie k tej, ktorej ublížila, ako tá, čo tak rýchlo nevzplanie hnevom pri urážke, ale vežmi ažko sa odhodláva k prosbe o odpustenie. Ktorá sestra nechce odpusti, nemôže čaka účinok svojich modlitieb; a ktorá nikdy nechce prosi o odpustenie alebo neprosí oň úprimne, nadarmo žije v kláštore i keď nie je z neho prepustená. Preto sa chráňte príkrych slov! Ak však vyšli z vašich úst, nepokladajte za vežmi ažké poda na ranu liek tými ústami, ktoré ranu zapríčinili.
3. Ak vás však staros o zachovanie rehožnej kázne zvádza k tvrdším slovám na pokarhanie podriadených sestier, nežiada sa od vás, aby ste ich prosili o odpustenie i keby ste boli prekročili mieru; prílišným prejavom pokory predstavenej mohla by utrpie jej autorita. Ste však povinné prosi o odpustenie Pána všetkých; On totiž vie, ako nežne milujete aj tie, ktoré ste azda viac pokarhali, ako by si boli zaslúžili. Láska medzi vami musí by nie prirodzená, ale duchovná.

VII. POVINNOS POSLUŠNOSTI K PREDSTAVENÝM A ICH ÚRAD

1. Predstavenú poslúchajte ako matku a majte k nej patričnú úctu, aby ste v nej neurážali Boha; ešte viac poslúchajte kňaza, ktorý je vaším duchovným správcom.
2. Aby všetky tieto predpisy boli zachované a v prípade ich zanedbávania dosiahla sa náprava i potrestaním, má to na starosti v prvom rade predstavená. Čo presahuje okruh jej činnosti a moci, to postúpi vášmu duchovnému správcovi.
3. Nech sa nepokladá za šastnú, že vám je nadriadenou, ale preto, že vám v láske slúži. Vzhžadom k vám nech je nad vami; vzhžadom k Bohu nech v bázni leží pri vašich nohách. Nech je vám všetkým príkladom dobrých skutkov. Nech utíši nespokojné, potešuje malomysežné, ujme sa slabých, nech je ku všetkým trpezlivá, nech sama miluje umŕtvovanie, ale druhým nech ho prikazuje obozretne. A hoci je nutné, aby bola u vás v láske i v bázni, predsa nech túži viac po tom, aby ste ju mali rady, ako aby ste sa jej báli. Nech má vždy na mysli, že „raz bude zodpoveda za vás Pánu Bohu.“
4. Zmilujte sa teda nielen nad sebou, ale aj nad ňou tým, že ju budete viac poslúcha, pretože o kožko je vyššie nad vami, o tožko je vo väčšom nebezpečenstve.

VIII. ZACHOVÁVANIE REGULY

1. Nech dá Pán, aby ste toto všetko konali v láske! Buďte milovníčkami duchovnej krásy, ktoré dobrým jednaním vydychujú Kristovu žúbeznú vôňu a nie sú ako služobnice pod zákonom, ale ako slobodné pod milosou.
2. Aby ste sa mohli v týchto pravidlách prezera ako v zrkadle, aby ste zo zábudlivosti niečo nezanedbávali, raz za týždeň si ich prečítajte. Keď vidíte, že robíte všetko, čo je tu napísané, ďakujte Bohu, darcovi všetkého dobra. Ale ak niektorá z vás zbadá, že u nej niečo z toho chýba, nech to ožutuje a v budúcnosti si dá pozor. Nech prosí, aby jej bola odpustená vina a nebola uvedená do pokušenia.

Na začiatok