Veerle Doksany Svaty Kopecek Vrbove Bonlieu - France Aulendorf - Germany Mariengaard - Netherlands Trnava - Czeh-Moravian and Slovakian Provinces Zsambek - Hungary OOsterhout - Netherlands Imbrabowice - Polland Zwierzyniecz Cracow - Polland Toro - Spain Villoria de Orbigo - Spain Tehachapi - USA Sankt Gallen - Switzerland

| ENGLISH | DEUTSCH| ESPAÑOL | SLOVENSKI | MAGYAR

ŠPANIELSKO - TORO (ZAMORA)

K l á š t o r p r e m o n š t r á t o k S a n t a S o f i a
Spoločenstvá premonštrátskych kanonisiek z Toro a z Villoria de Órbigo (Leon) tvoria v Španielsku jedinečnú dvojicu. Najskôr boli podvojným kláštorom otcov premonštrátov v San Miguel de Grox, podľa vtedajšieho zvyku rádu v stredoveku. Založenie kláštora sa kladie do roku 1162, do čias Alfonsa VIII., ktorý daroval premonštrátom z Alby z Tormes horu San Miguel a polia v dedine Pobladura de los Huertos. Je to 7 kilometrov od mesta Toro. V roku 1304 sa päť žijúcich sestier podvojného kláštora San Miguel de Grox presunulo do domu v Santa Sofia v Pobladura de los Huertos, ktorý už bol vo vlastníctve premonštrátov. Otcovia ho darovali sestrám 12. júna 1304 spolu s okolitými pozemkami. V tých rokoch tam bol život pre sestry ťažký, tak sa v zime presunuli do paláca, ktorý dostali od kráľovnej Dna, Marie z Molina, manželky kráľa D. Sancha IV. dňa 20. septembra 1316. Palác Marie z Molina, keď doň premonštrátske sestry prišli, bol v dobrom stave, ale čoskoro ho museli prerobiť a prispôsobiť svojmu kláštornému životu. Ján XXII. uverejnil v bulle v roku 1329, udeľovanie odpustkov tým, ktorí pomáhali s prácou v kláštore. KráľovnáMaria z Molina sa považovala za zakladateľku kláštora, tak vždy tu boli pre ňu pripravené izby. Kláštor San Miguel de Grox po tom, čo bol v roku 1385 zničený vojnou, v roku 1449 zanikol. V šetky hmotné majetky boli odovzdané sestrám v Santa Sofia. Generálna kapitula v roku 1460 právne uznala Santa Sofia. V roku 1507 sestry prvýkrát potvrdili svoju príslušnosť ako premonštrátky. V tomto čase kláštor v Toro založil Villoria de Órbigo. Okolo roku 1573 a 1594 španielska cirkária prerušila všetky kontakty s Prémontré. Po reforme, podľa navrhovaných ustanovení rádu, bola cirkária nazvaná "Španielska Kongregácia premonštrátskeho rádu". Už sa nechceli starať o kláštory sestier, a tak sa sestry videli nútenéprejsť podjurisdikciu biskupov. V tom čase, pretože rád sa o ne staral, ženské kláštory Freznillo, Brazacorton, Sordillos a ďalšie zanikli. Počas 16. a 17. storočia niekoľko sestier v Toro žilo v povesti svätosti; sestry Katarína Vazquez a Geronima Vela používali taký starý habit, že pri pohrebe pre nemuseli použiť habit iných sestier. Juana z Marina (1636) vykonávala ťažké kajúce cvičenia. Františka z ulloa bola poverená biskupom zreformovať kláštory iných rehoľných rádov. Statočná predstavená, Ana de Monrroy bola radšej poslaná biskupom do väzenia, než by opustila habit a stanovy rádu. Iné ako Juana Cuevas a Katarína z Grove zomreli v povesti svätosti. V rokoch 1739 až 1952 mal kláštor opäť abatyše, hoci bol anti-klerikálmi v roku 1834 zapálený. V polovici 19. storočia mala komunita v priemere 18 sestier a počas tohto obdobia sa znova nastolili vzťahy s rádom. V rokoch 1836 a 1852 nábytok, vybavenie a väčšina archívu boli skonfiškované, a tak dnes nemajú veľa svojich historických dokumentov.

Komunitný život: život sestier je založený na modlitbe a práci. V priemere majú 6 hodín modlitieb denne: Eucharistia, liturgická, osobná modlitba a adorácia. Každý deň spievajú kompletné Ranné chvály, sv. omšu a Vešpery a niektoré dni tiež Liturgiu čítaní a hodinku dňa - Sextu. Každú nedeľu, vo sviatky a každú stredumajú adoráciu od 15,30 - 19,30, ich kostol je otvorený všetkým veriacim. V prvý štvrtok v mesiaci majú ďalšiu hodinu adorácie v noci. A od marca 2008 majú každý deň adoráciu od 19:00 do 20:00. Počas celého roka jedna sestra sprevádza Pána celý deň, každý deň iná sestra.

Dennemajú dve rekreácie, jednu po obede a druhú po večeri. Vo štvrtok večer je dlhšia rekreácia, pri ktorej pracujú. Naďalej majú aj kapitulu vín denne okrem nedele.


Sestra pri hre na organe

Sestry v chóre

Kláštor: až doteraz mali pápežskú klauzúru, ale pred dvoma rokmi požiadali posvätnú Kongregáciu, aby im ju zmenili na konštitucionálnu, pretože si myslia, že je lepšie prispôsobená ich kánonickému životu a premonštrátskej charizme. Dňa 6. októbra komunita dostala radostnú správu. Po piatich rokoch v posvätnej kongregácii a šiestich mesiacoch na ich biskupstve, získali schválenie ich vlastného kláštora, ktorý sa v budúcnosti bude nazývať Konštitucionálny kláštor namiesto pápežský kláštor. Sú veľmi vďačné opátovi Ward Cortvriendt, predsedovi Komisie pre sestry, ktorý prerokoval získanie odpovede od posvätnej Kongregácie.

Práca: Spoločenstvo má malú krajčírsku dielňu, kde si sestry zarábajú na živobytie. Všetky sestry sa zúčastňujú prác v komunite - varenia, práce v sakristii, pri upratovaní, umývaní a pri pestovaní v záhrade a sade. Každá sestra má svoju vlastnú prácu, a keď skončí, má ísť do spoločnej práce v krajčírstve. Dom pre hostí: je otvorený pre kňazov a rehoľníkov, ktorí sa chcú utiahnuť do ústrania, zúčastňujú sa s nimi na liturgii alebo jednoducho odpočívajú. Je tiež určenýmladýmľuďom, ktorí sa chcú zoznámiť so spôsobom života sestier, alebo potrebujú duchovné vedenie.


Sestry v záhrade

Sestry pracujúce v krajčírskej dielni

Na začiatok